Tak a ide sa. Stretávame sa krátko pred 8.00 v Karloveskej lodenici odkiaľ sa autom vyvezieme do prístavu vo Viedni. Ako vždy je najväčší problém zbaliť sa do lode. Keď sa vám náhodou bude zdať, že máte veľa miesta pravdepodobne ste si niečo zabudli. Naposledy som si tak zabudol stan, spacák, karimatku aj topánky. Aj tak 3/4 vecí nikdy ani nevybalíme, takže to táke strašné nebolo. Schody viedli až do vody, takže nastupovenie bolo príjemné.

Štart

Ešte fotka prístavu a vyrážame.

Viedenský prístav

Od rána bolo veľmi veterné počasie, a tak nám dalo pádlovanie celkom zabrať. Aj keď to nebolo cítiť, tak bolo aj veľmi teplo, čo sa v kombinácii s vetrom prejavilo vysúšaním pokožky na nechránených miestach a neustálym smädom.

Stádo lám

Okrem všadeprítomných naháčov na rakúskom Dunaji sme stretli aj rodinku, čo venčila stádo lám.

Štrkový ostrov

Asi o jednej sme zastavili na štrkovom ostrove, kde sme si uvarili obed. Veľmi fúkalo a plynový varič nie a nie horieť, tak sme varili kuskus v neďalekom lese. Prejavil sa efekt slovenskej vlajky na mojej lodi, keď nás rakúsky pár na turistike pozdravil “Dobré ráno!”. Bolo už síce poobede, ale snaha sa cení.

Hainburg an der Donau

Dedinka Hainburg už signalizuje, že sa blížime na Slovensko.

Devínsky hrad

Ako veľakrát predtým rozmýšľam odkiaľ odfotím hrad Devín, no vždy je každá fotka znehodnotená škaredou betónovou búdou v strede. Dozvedel som sa, že je to bolo prírodné divadlo postavené pod záštitou ministra propagandy Josepha Göbbelsa, ako jeden z nástrojov na šírenie propagandy. Ako google prezradil, hlas ľudu dneška hovorí - zbúrajme ho. Ja som za.

Bratislava

Z vody vyzerá Bratislava úplne inak. No celkový obraz je asi rovnaký.

Káva v OC Eurovea

Krátka zastávka na kávu v OC Eurovea. Pri nižšej hladine Dunaja sa dá pohodlne vystúpiť z vody, vyliezť na kamennú hrádzu za pomoci malého schodíku a zároveň z terasy Sajado udržiavať očný kontakt s loďami. Ideálne je lode priviazať tak, aby ich vlny s okoloidúcich lodí nespláchli do Dunaja.

Galéria umenia Danubiana

V Čuňove na nás čakali vlny. Darilo sa mi rozrážať každú druhú, takže sa poradilo nabrať aj trochu vody. Špricky boli odložené na bezpečnom mieste, a už sa nám ich nechcelo vyťahovať.

Večer v Čuňove

Bolo tu pekne. Stovky vodných vtákov. Labute, volavky, čajky, kačice, … Tu by som si pojazdil pokojne aj celý deň, no čas hral proti nám. Západ Slnka sa blížil a boli ešte ešte 10km od plánovaného táboriska. Okrem vĺn, nás fakt, že sme presne nevedeli, čo nás čaká pri prenáške lodí do starého koryta Dunaja presvedčil, aby sme zakotvili na najbližšom vhodnom mieste.

Večera v Hamuliakove

Spomenul som si na pláž v Hamuliakove, kde sme sa boli pozrieť minulý rok. Stačilo len pretraverzovať na ľavý breh plavebného kanála. Vystupovanie z vody nám znepríjemňoval pánko na vodnom skútri. Robil blízko nás nepríjemné manévre a vo chvíli, keď sme sa začali rozprávať, či to má v hlave v poriadku, sa otočil chrbtom. Šoféroval tak, že sa pozeral dozadu a nevidel kam ide. Pár desiatok metrov od nás bola párty, kde speviali zaujímavé songy. Niekedy okolo polnoci ich to prestalo baviť. Ako obyčajne aj teraz som spal pod holým nebom a počítal padajúce hviezdy.

Ostrov na Dunaji (1940 km)

Ráno sme sa bavili o tom, ako doženieme stratu z predošlého dňa. V prvom rade nás čakala prenáška lodí. Vedeli sme, že je niekde pred 42. kilometrom na pravom brehu. Bolo to asi 200m dlhé prenášanie, ktoré začínalo schodami hore a dole na prekonanie hrádze. Ďalej cez cestu a panelovou cestou až k vode. Tu už by sa naozaj oplatilo mať so sebou kolieska na ťahanie lodí. Trošku sme si vydýchli, že to máme za sebou, ale aj tak každý pokus o konverzáciu opäť začínal témami o tom, či to stihneme. Navrhol som, aby sme sa o tom už nebavili :) Onedlho sme prišli ku kompe, a tak sme vedeli, že už nie sme ďaleko od sútoku.

Nem Hulam Csarda

Dali sme si checkpoint Hulam Csardu, kde sme si chceli dať obed. Naplánovali sme si to na 13.00, čo sa splnilo na minútu presne. Pamätám si to veľmi dobre, lebo som už odrátaval každú minútu. Silný vietor, pomalý Dunaj, skoro 100 km za nami a hlad sa proste nedali oklamať. Csarda bola zavretá. Smutní sme šli hľadať miesto, kde si uvaríme obed. Asi 100m pod csardou, bola druhá. Otvorená. V skutočnosti toto bola Hulam Csarda. Oproti tej nad ňou tu bol aj lepší výber rýb. Pstruh, kapor, sumec, heik a ešte nejaké menšie, čo som nevedel identifikovať. Po obede sme vyrazili dobehnúť časovú stratu. Neviem, či to bolo tým obedom alebo len odpočinkom, ale cítil som sa znova plný energie. Hneď pod csardou bolo obrovské hejno kormoránov. Po mojom vyrušení krúžili nad našimi hlavami a čakali kým sa vzdialime, aby opäť pristáli na svojom obľúbenom ostrove.

Kormorány na ostrove

Chvíľu nato sa nám poradilo zazrieť pár orliakov morských. Vyrušili sme ich, keď sa kŕmili v plytčine pri štrkovej pláži na ulovenej rybe. Keď sme sa približovali, poskočili a presunuli sa na ostrov. Pri pokuse natočiť ich nás obiehal motorový čln, veľká smola, pretože na starom Dunaji sme za celý deň nestretli žiadny. Orly sa dvihli a vo veľkej výške krúžili nad nami a potom sa stratili nad lužným lesom. Bol to pekný zážitok. Je to náš najväčší dravec. Rozpätím krídel cez 2.5m je väčší ako orol skalný. Navyše boli tak blízko nás.

![](/assets/img/RIMG0884.jpg” alt=”Cormorants on air” width=”2000” height=”1500” Kormorány vo vzduchu

Konečne sme dorazili k sútoku starého koryta Dunaja a plavebného kanála. Dunaj tu tečie rýchlejšie a tak sa i nám ide lepšie. Značky, ktoré ukazujú riečne kilometre naznačujú, že sa blížime k naplánovanému táborisku. Stále nám však do západu Slnka zostáva nejaký čas a tak ideme ďalej. Cestu lemujú nekonečné štrkové a pieskové pláže. Pokúšam sa kapitánom lodí dať znamenie, aby zatrúbili, ale zatiaľ bez úspechu. Jediný kto zatrúbil bol kapitán lode Twin City Liner, aby nám naznačil, že sa mu nepáči, že ho obiehame z prava. V skutočnosti to bola výstražná siréna a citil som sa ako na raketovej strelnici pred odpálením jadrovej hlavice. Zachránili to cestujúci lode, ktorí sa tešili, že sa na inak asi nudnej ceste konečne niečo deje, vyšli von a snáď do jedného nadšene kývali.

Nekonečné pláže

Všetky pekné miesta na slovenskom brehu boli obsadené rybármi, preto sme sa utáborili na maďarskej strane. Nedávna vysoká hladina Dunaja tu vytvorila čarovné miesto plné malých jazierok. Bolo tu kopec naplaveného dreva, tak sme si spravili slovenskú vatru v Maďarsku. Ráno stačilo trošku pošťuchať do pahreby a horel ďalej. Večer sme sa zasmiali, keď ryba vyskočila na breh. Mala štastie, už sme boli po večeri. Pustili sme ju späť do vody. Ráno ustúpila hladina a o chvíľu už loďka posúvala bójky a upravovala plavebnú dráhu. Bolo to veľmi zaujímavé, pretože rakúska červená bója povedľa Karloveského ramena tam zavadzia odkedy sa pri povodňovom stave odtrhla a priplávala k Bratislave. Odvtedy na nej navyše uviazol strom, ktorý sa pri vyššej hladine len veľmi ťažko obchádza. Loďka nelenila, neskôr sme ju stretli ešte raz v Komárne.

Svet jazierok

IT humor: Najväčšie switche, ktoré som kedy videl. Ešte aj v stacku s vodným chladením. 803.2ad.

Juniper

Monoštorská pevnosť je najväčším stavebným komplexom komárňanského pevnostného systému a najväčšou novodobou pevnosťou strednej Európy. Okolo obeda už extrémne pálilo Slnko, tak som naniesol omietku - 50-tka opaľovací krém.

Maďarská pevnosť

Nekonečné pláže, teplo, slnko, vlny, piesok, lastúry. Nepripomína vám to niečo?

Lastúry

Konečne sme dorazili do Moča csardy. Dávame si dvojité porcie, lebo z minulosti vieme, že dávajú detské porcie. Dvojité porcie boli samozrejme len predjedlo… Ceny tu ale nie sú ako v okolitých čardách, ale ako v bratislavských reštauráciach. Všetko ostatné je rovnaké. 3 ečka za vodu s nakrájaným citrónom. Keď sme sa pýtali, či si môžeme nabrať vodu, tak nás teta poslala k voliére so psami, kde bola hadica. Pitbul vrtel chvostíkom a dovolil mi nabrať si vodu. Skákal iba taký malý chlpáč. Tu sme plánovali nocovať, ale máme ešte pár hodín na pádlovanie, a tak vyrážame ďalej. I keď sme ešte mohli potiahnuť ďalej, rozhodli sme sa utáboriť sa ešte pred Štúrovom. Pamätám si, že tam bol hrozný pach ropy z prístavu a pláže boli plné smetia a skla.

Západ Slnka na Dunaji

Atmosféru táborenia dotváral kŕdeľ stoviek vrán, ktoré po západe Slnka hľadali nocľažisko. Trošku som sa bál, že sa nasáčkujú k nám. Jednak som videl film The Birds od Alfreda Hitchcocka a asi by sme sa veľmi nevyspali.

Niekde okolo tretej v noci som sa zobudil, že ma všetko hrozne bolí. Kĺby, svaly, hlava i žalúdok. Nevedel som ďalej zaspať. Chvíľu nato išlo všetko von. Do poslednej kvapky. Zobudil som parťáka, ktorý vybehol s kudlou zo stanu, že čo sa deje. Do rána sa mi podarilo zaspať len na pár chvíľ. Nevedel som ani ležať ani sedieť. Keď už vychádzalo Slnko, tak sa stala ďaľšia nepríjemná vec. Zrejme pustili hrádzu a náhle prišla vlna, ktorá okrem ohniska zaplavila aj mňa. Ešte že spacák nepustil vodu a ostal celý čas suchý, aj keď sa z vonku celý namočil a bol od naplaveného piesku. Odnieslo si to ešte zopár vecí, ktoré sa sušili pri člnoch. Naštastie sme ich aspoň pochytali a neodplávali. Posunul som si spanie vyššie a pokúsil sa nabrať aspoň trocha síl. Voda zrazu stúpla až po ohnisko. Netreba to podceňovať, táto pláž bola naštastie dobre vyspádovaná a bolo sa kam posunúť. Ráno som bol taký slabý, že som mal problém sa pobaliť. Tých pár kilometrov do Štúrova by som bez parťáka prešiel asi len veľmi ťažko. I keď bolo asi 30`C v tieni, triasol som sa od zimy, všetko ma hrozne bolelo. V Štúrove sme počkali na odvoz domov. Čakanie nám spríjemňoval výhľad na katedrálu Panny Márie a svätého Vojtecha v Ostrihome. Parkovali sme na pláži pod mostom Márie Valérie, ktorý spája Štúrovo s Primaciálnym ostrovom v Ostrihome. Je to jeden s najvačších kostolov na svete. Najvačší v Maďarsku. Prespal som celú cestu domov. Po vybalení vecí doma som spal až do nasledujúceho rána. Zobudil som sa úplne fit.

Ostrihomská katedrála

Budapešť ostala nateraz nepokorená. Určite to ale nenechám len tak a pri prvej vhodnej príležitosti pokračujem tam, kde sme skončili. Pridáte sa?