Toto leto sa mi podarilo nakaziť turistikou na morskom kajaku aj moju manželku. Od našej poslednej spoločnej plavby na kajaku v Benátkach ubehol už viac ako mesiac. Tentokrát sme sa rozhodli splaviť môj obľúbený úsek Dunaja od nemeckého mesta Passau do rakúskeho Linzu. V piatok poobede sme vyrazili do Passau, tak aby sme stihli ešte prechádzku po tomto veľmi peknom mestečku. Na jednom mieste sa stretávajú tri rieky: Inn, Dunaj a Ilz. Manželka nechápala prečo sa rieke od tohoto sútoku hovorí práve Dunaj, kedže rieka Inn je oveľa vodnatejšia a navyše farba rieky sa viac podobá svetlejšej rieke Inn.

Cestou späť sme sa boli pozrieť v prístave na cestovný poriadok lodí. Mali sme len jedno auto a cestu naspäť do Passau sme nemali vôbec doriešenú. Nechali sme si na to celý pondelok. Zistili sme, že jediná šanca nalodiť sa je v nedeľu. Nás však v nedelu čakalo 50 km pádlovania s prenáškou cez 2 priehrady a hľadanie miesta, kde necháme kajak spolu s ostatnými vecami. Vypočítal som, že by sme museli vyraziť najneskôr 4.30 ráno. Zavolal som teda do hotela v Linzi, kde sme chceli prespať a zrušil rezerváciu.

Pri prechádzke sme prechádzali okolo rieky Ilz, ktorá sa hadovito kľukatila v lesnatom kaňone. Z penziónu, kde sme nocovali sme mali info, že rieka je bez problémov splavná s hĺbkou minimálne pol metra. Nielen, že na viacerých miestach bola plytčina, ale po ceste sme narazili aj na priehradu s komplikovanou prenáškou. Neďaleko ústia rieky sme našli garáž so záchytným parkoviskom a tak sme auto ráno presunuli sem. Parkovanie bolo lacnejšie ako v penzióne a zároveň budeme o viac ako 5 km bližšie k mestu, keď sa budeme vracať.

Vyrazili sme hneď po raňajkách. Bolo len asi 15°C a predpoveď strašila dažďom. Normálne mi dážď v kajaku vôbec neprekáža, no kvôli psovi, ktorý ležal v kokpite nemôžem použiť špricku. Už okolo obeda poprchalo a tak sme si na priehrade Jochenstein navliekli bundy. S prestávkami pršalo celý víkend. Poobede sa pridal aj silný vietor a ku koncu aj vlny. Fúkalo nám celý čas do chrbta, a tak cesta nádhernou krajinou ubiehala veľmi rýchlo a onedlho sme boli v cieli v rakúskej dedinke Inzell. Stáli sme len raz, pretože sme chceli prísť čo najskôr.

Kajak sme si zbalili hneď po vylodení tak, aby sme sa ráno nemuseli zdržiavať. Kedže sme v ňom mali všetky veci, poprosili sme domácich v rodinnom penzióne o bezpečnejšie miesto pre kajak. Do garáže nevošiel, tak sme parkovali v chodbe susedného rodinného domu. Bolo to super okrem iného preto, lebo sme si nechali vyschnúť všetky veci. Zaplával som si v studenom Dunaji a po večeri sme išli na prechádzku. Keď my pádlujeme, pes Foxo spí. Večer je jeho čas na pohyb a tréning. Okrem prechádzky sa bavil aj nosením palice z Dunaja.

Ráno sme vstávali o štvrtej. Na vodu sme sa dostali ešte pred východom Slnka. 10°C a dážď. Kedže sme si dali krkolomný cieľ dopádlovať do Linzu 50 km do obeda. Cestou nás čakali dve priehrady. Práve tie boli dôvodom prečo sme sa hýbali tak pomaly. Postavte na rieke každých 20 km priehradu a vzniknú tam jazerá s takmer stojatou vodou. Každú hodinu sme si dali 5 minút prestávku, počas ktorej sme zisťovali našu rýchlosť. Až po priehradu Aschach naša rýchlosť bola len 8 km/h. Za ňou len o málo viac. Už som sa začal zmierovať s tým, že to nestihneme.

Ako sa hovorí, že nikdy nemôže byť tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie sme si vyskúšali na priehrade Ottensheim. Je tam nekonečne dlhá prenáška cez bočné rameno. Aby toho nebolo málo, tak nás kvôli prebiehajúcemu svetovému poháru vo veslovaní nechceli do ramena vpustiť. Najprv som sa s organizátormi dohadoval, že ako môžu len tak zatarasiť prechod cez rieku. Pochopil som to až neskôr pri pohľade na stovky veslíc a tisíce ľudí na brehoch a tribúnach. Preniesť sa dalo len po druhom brehu, to bola ale niekoľko kilometrová prenáška. Zavolal som na vežu plavebnej komory a vysvetlil im našu situáciu. Operátor sa nad nami zľutoval a rozsvietil semafor na zeleno s tým, že zatopí komoru len kvôli jednému kajaku. Pri nie zrovna jednoduchom nasadaní som sa s kajakom prevrátil. Zatopil sa až po okraj. Nedal sa ani vyliať a jediný spôsob ako dostať viac ako 150 litrov vody preč bolo vojsť po pás do vody a použiť plastové fľaše s odrezaným hrdlom. Aj tak nič v porovnaní s asi 20 miliónmi litrov vody, ktorú museli vypustiť s komory, aby nás pustili o 10 metrov nižšie :)

Z komory sme sa dostali až po 12stej. Rieka tu však nabrala rýchlosť a tak sme sa rozhodli, že budeme improvizovať. Skúsime sa nalodiť aj s kajakom. Bolo to napínavé, kedže sme nevedeli, či nás pustia so psom, nieto ešte s viac ako 5 metrovým kajakom a veľkými taškami ako bonusom. Podarilo sa! Celý 100 km úsek rieky sme si teda pozreli znova tentokrát z paluby luxusnej výletnej lode. Plavba trvala 5 hodín. Zavŕšili sme ju večerou priamo na lodi.

Celý výlet by som si rád zopakoval cez neskorú jeseň. Celú dobu sa totiž plavíte v zalesnenom kaňone. Na jeseň to tam musí hýriť farbami. Navyše už vieme, že sa stačí doviezť autom necelých 200 km z Bratislavy do Linzu a odtiaľ loďou do Passau. Logistika sa tak ešte zjednoduší. Pridáte sa? :)