5.časť seriálu o tom ako som sa dva a pol týždňa túlal so svojim psom Foxom na morskom kajaku po Srbsku a po viac ako 500 kilometroch som sa ocitol až v Bulharsku.

Po včerajších 60 kilometroch a búrke som si chcel spraviť oddychový deň. Dunaj sa hneď ráno začal rozširovať. V najširšej časti mal viac ako 6 kilometrov. V strede bol veľký ostrov. Aby som ušetril hneď niekoľko kilometrov, vybral som sa po rumunskej strane. Za ostrovom som už riskoval stret s riečnou políciou, ale bolo mi to úplne jedno. Keď sa ocitnete na takomto mieste, zdá sa vám úplne absurdné, že niekto nakreslí na mape čiaru a povie, že sem nemôžeš ísť. Obrovská zátoka sa začala stenšovať do úžiny širokej necelých 300 metrov. Vysoké skaly a obrovský hrad priamo pri vstupe do úžiny. Dunaj tu znova začal tiecť. Nie ako u nás, ale oproti takmer stojatej vode to bolo super. V úžine sa kvôli skalám nedá skoro nikde vystúpiť. Podarilo sa mi to len raz a aj to som musel vyskočiť z lode. Už som potreboval zastaviť a okúpať sa.

Podvečerom som dorazil do dedinky Dobra. Stan som si postavil na futbalovom ihrisku, hneď pri vode. Bola tu aj voda, a tak som si vypral úplne všetko prádlo a vydrhol do čista kajak. Stále ešte pražilo Slnko a za stanom bol nízky plôtik, kde som vyvešal všetky veci. Kým som sa venoval domácim prácam, Foxo sa na dlhom lane bláznil s miestnymi deťmi. Netrvalo dlho a na ihrisko prišla snáď celá dedina. Kým som si vychutnával krásny západ Slnka, na ihrisku začalo vystúpenie miestneho folklórneho súboru, ktorý neskôr vystriedali až do rána spievajúci opilci.

Čakalo nás pohodové pádlovanie peknou krajinou. Od rána príjemne pofukovalo a tak sa šlo naozaj príjemne. Zastavil som, aby som si odfotil tísici riečny kilometer. Všimol som si, že Foxo ostal úplne malátny. Ledva stál na nohách. V kaňone som síce zastaviť nevedel, ale uviazal som ho aspoň na dlhé lano, nech si ide pobehať. Nebol ani schopný vyskočiť z kajaku. Podlamovali sa mu nohy. Dal som ho do kokpitu a hneď zaspal. Nereagoval ani na štekot psa, ktorý štekal na ukotvenej motorovej lodi.

Prvé miesto, kde sa dalo vystúpiť som našiel až poobede. Bola to jedna z tých špinavých rybárskych chatrčí. Ujo mal veľký hrniec s olejom, kde smažil všetky možné druhy rýb. Dal Foxovi nedojedené zvyšky. Poznal som len jeseterov. I keď ledva chodil a stále sa kýval, zožral plný plech. Keď nič iné bol som rád, že mu chutí. Zaspal. Nechcel vôbec vstať a tak som ho do člnu naložil sám.

Asi o dve hodiny som dorazil na pieskovú pláž v meste Donji Milanovac. Bol som taký hladný, že som ani nehľadal kemp, nechal som všetko na pláži a išiel zohnať niečo pod zub. Len samé kaviarne. V jednej mali zmrzlinu a WIFI, tak som zastavil aspoň tam, nech napíšem domov, že Foxo aspoň začal chodiť. Neskôr som našiel aj reštauráciu aj kemp. Bolo to však tak ďaleko, že som sa rozhodol, že prespím na pláži.

V reštaurácii som stretol starého kapitána lode z Tekije, ktorý chodí nákladnými loďami po celom Dunaji. Práve mu začala dvojmesačná dovolenka. Už mal vypité a vypytoval sa ma kto som a čo tam robím. Povedal som mu, že som prišiel na kajaku. Krútil hlavou, že prečo ho klamem, veď som so psom. Ukázal som mu fotky a on sa len chytil za hlavu a podal mi ruku, že som kráľ. Trval na tom, že sa musíme dať spolu dole. Musel som mu vysvetliť, že okrem toho, že som celý deň pádloval mám nestrážený kajak na pláži. Začal sa smiať a povedal, že už chápe prečo pijem len kyselú vodu (tak volajú minerálku). Dlho sme sa rozprávali. Stále sa pohoršoval, že ako môže človek ako ja hovoriť satanským jazykom - angličtinou. Doporučil mi naučiť sa rusky. Každú chvíľu mi ukazoval ikony pravoslávnych, ktorých mal plnú peňaženku aj plný mobil. Keď zistil, že idem do Tekije, miesta kde žije, tak ma pozval k nim domov.

Neskôr som sa vrátil na pláž. Všetko na svojom mieste. Skúsil som dať Foxovi granule, ale ani sa ich nedotkol. Na útese nad plážou bol prístrešok, kde bola mikro krčma. Len jedna chladnička s fľaškamI. Čakal som tam, kým zapadne Slnko, ľudia odídu z pláže a ja si konečne ľahnem. Foxo bol stále úplne mimo. Asi mal aj horúčku, lebo sa triasol. Dal som si ho na kolená, kde hneď zaspal. Horšie bolo, že ma celého očúral. Ani sa nezobudil. Našťastie na pláži bola sprcha. Keď sa zotmelo, tak som postavil moskytiéru a šiel spať.

Okolo polnoci dorazila skupinka asi 20 Srbov. Pustili si hudbu. Zasa sa nevyspím. Horšie bolo, keď som zistil, že si tam postavili ring a začali boxovať. Mlátili sa do krvi. Mali tam dokonca moderátora, ktorý využil každú príležitosť, aby zakričal, že si idú po Kosovo. Z toho, čo som rozumel, boli aj texty pesničiek tiež dosť tematické. Náckovia sú proste všade. Foxo na nich občas zaštekal a oni niečo kričali naspať. Fakt nie je lepšie miesto na spanie. Skončili až nad ránom. Ráno bola pláž pokrytá odpadkami a krvou. Foxo je akčný pes. Asi si to na rozdiel odo mňa v noci užíval, pretože ráno sa zobudil úplne fit. Zožral plnú misku granúl a čakal kým vyrazíme. Čaká nás náročný úsek Železných vrát, kde sa celý deň nedá zastaviť. Je to ale aj najkrajší úsek Dunaja v Srbsku a najkrajší, čo som zatial videl ja.