Predčasom som vyskúšal “paddle board”, tiež zvaný SUP (Stand-Up Paddle). Rovnako ako v prípade morského kajaku som sa obrátil na skúsenejších. Absolvoval som v Karloveskej zátoke postupne dva tréningy. Na prvom som sa naučil úplné základy. Napríklad ako sa drží v ruke pádlo :). Spočiatku mi státie na doske nebolo vôbec príjemné. Celý som sa triasol. Po pár minútach to prešlo a neskôr som bol schopný jazdiť po zátoke bez problémov.

Niekoľkokrát som sa snažil zistiť, či sa na SUPe dá jazdiť proti prúdu. Zistil som, že miestny SUPeri nevedia, čo je to malý a veľký okruh. Zrejme hore zátokou vôbec nejazdia. Na druhom tréningu som zistil, že jazda proti prúdu je síce oveľa náročnejšia ako na kajaku, ale nie nemožné. Kedže mi nikto nevedel povedať kam až sa dá s boardom dostať rozhodol som sa, že to idem skúsiť sám.

Zostrih najkrajších pádov :)

Požičal som si paddle board v požičovni. Bol úplne nový, takže som ho pred nafúknutím musel porozbalovať. Samotné fúkanie je dosť vysilujúce a bolo by fajn mať možnosť nafúknuť dosku kompresorom pripojeným na 12V okruh v aute. I keď doska váži len pár kilogramov nenesie sa veľmi prakticky. Hlavne ak máte voľnú len jednu ruku. Chcelo by to nejaký popruh, ktorý by si človek len prehodil cez rameno.

K boardu som mal pripevnený nepremokavý obal, kde si nosím lekárničku, doklady, kľúče a ďaľších pár drobností, ktoré bežne na vode používam. Okrem obalu som na dosku pripevnil aj 1.5l flašu s vodou. Pri prvom páde mi však odplávala a bol som bez vody. Popruhy nie sú veľmi praktické a zrejme slúžia iba na uchytenie batožiny, ktorá sa dodatočne zaistí ako som to urobil s mojím nepremokavým obalom.

Najväčší problém SUPu v zátoke spôsobovala plytčina. Dunaj mal zhruba 3,5 metra. Pre kajak je to dosť aj s rezervou, pre krídlo na spodku dosky už nie. Je fajn, že tým, že stojíte vidíte do vody a keď sa blíži úsek, kde je málo vody stači zoskočiť, prípadne nájsť inú cestu. V kalnej vode však niekedy ani to nestači a pri kontakte krídla s dnom som pár krát zletel do vody :)

Karloveské rameno som vypádloval relatívne bez problémov. Vyšiel som na Dunaj a pokračoval som popri brehu až do kameňolomu. Myslím si, že silnejší prúd už by jednoducho takýto SUP nezvládol.  Kým som dopádloval na koniec kameňolomu znovu som nabral silu a odhodlanie pokračovať ďalej. Preniesol som board k ústiu Devínskeho ramena. Bolo tam však málo vody, a tak som aspoň chviľu pokračoval po Dunaji. Smäd bol už neznesiteľný a tak som sa pred Devínom otočil späť. Dole Dunajom to išlo samo. Pár krát prešla okolo mňa väčšia ľoď. Najprv som sa vždy dal na kolená, ale neskôr som si povedal, že v tomto teple nebude odveci sa trošku schladiť skokom do Dunaja. Okoloidúcemu Twin City Lineru sa to podarilo. Pri nemeckých plážach ma odrazená vlna zhodila dole. Pádlo som držal v ruke, ale board sa vybral dole Dunajom bezo mňa. Bolo by fajn mať ho k sebe priviazaný.

Dôvod prečo som sa chcel naučiť jazdiť na SUPe bol, aby som na ňom vedel jazdiť po Malom Dunaji a postojačky fotiť prírodu. Myslím, že tento cieľ som nielen splnil, ale aj prekonal. Jazda na boarde sa páči aj mojej drahej polovičke, tak dúfam, že si to raz spolu vyskúšame na nejakom zaujímavom mieste. Napríklad na Vogalonge v Benátkach :) .