Túto zimu som bol viackrát prechladnutý, takže som mal namiesto pádlovania možnosť viacej premýšľať, ako využijem novú sezónu. Rád by som tento rok ukončil moju púť Dunajom a preto výber ďalšej túry padol na jeden z chýbajúcich úsekov: Budapešť - Moháč. Tento splav sme mali naplánovaný ešte na začiatok marca. Práve kvôli prechladnutiu, sme ho nakoniec zrušili. Nový termín počas Veľkej noci však priniesol okrem príjemnejšej teploty aj možnosť naplno si vychutnať jar. Túto časť Dunaja mi ľudia popisovali ako tú vôbec najnudnejšiu, najšpinavšiu a najpomalšiu. Asi tam však nikdy neboli, pretože to rozhodne nie je pravda.

Na prípravu tohoto splavu som nemal veľa času. Z lodnej mapy som len spočítal vzdialenosť a večer pred odchodom som nahádzal do ikea tašiek len to najzákladnejšie vybavenie doplnené kamerou, pár kíl rôzneho citrusového ovocia, proteín a vodu. Z výletu som si spravil tréning. Riečnych kilometrov som napočítal viac ako som napádloval od začiatku roka.

Do Budapešti sme vyrazili v piatok skoro ráno. V zápche sme stratili viac ako hodinu. Z pokuty 3000 forintov sme si veľkú hlavu nerobili až pokial sme nezistili, že pán policajt len nevedel povedať anglicky 30.000. Okrem toho, že sa im nepáčilo, že sme stáli za zákazom vjazdu, ma presviedčali, že sme kajaky a výstroj mohli kludne odniesť tých pár sto metrov peši. Nepochopili ani môj pokus o vtip, keď som im na otázku ako dlho tu budeme povedal, že do pondelka, ak sa pôjde dobre. Za pokutu som samozrejme pekne poďakoval, tak sa nám ospravedlňovali, že im je to ľúto.

Do vody sme nasadali kúsok pod ostrovom Szentendre tak, aby sme si mohli vychutnať atmosféru mesta z vody. Je to asi najkrajšie mesto na Dunaji a ten pocit si vždy vychutnávam. Je tu veľmi hustá lodná doprava, tak treba byť veľmi opatrný. Stretli sme tu aj desiatky vodákov. Keď sme prešli najfrekventovanejšou časťou Dunaja, tak sme si dali neskorý obed priamo na vode. Postupne hluk veľkomesta utíchol a my sme sa ocitli uprostred nekonečného pásu lužného lesa. Tu i tam vykukla dedinka či mestečko, ale inak sa maďarský Dunaj ponáša na ten slovenský. Teda okrem tej šírky. I keď sme pádlovali len pol dňa, tak sa nám do tmy podarilo spraviť skoro 60 kilometrov. Toto tempo sme si museli udržať počas celej plavby.

O pekné miesta na spanie nebola núdza a každý deň sme jedno našli do 20 minút. Všade bolo veľmi čisto. V tomto sú maďari na tom oveľa lepšie ako my slováci. Svoje životné prostredie si vážia viac ako my. Dunaj sa tu ale využíva oveľa viac. Je tu viac lodí, množstvo rybárov a k vode si chodí odpočinúť aj mnoho ďalších ľudí.

Každý deň nás zastavila riečna polícia, niekedy dokonca viackrát za deň. Prišli nás skontrolovať aj na konci našej cesty, tentokrát už nie na lodi ale autom v prístave.  Vždy sa len pristavili, či je všetko v poriadku. Zvláštne, ešte som sa s tým nestretol.

Tretí deň sme opustili hlavný tok Dunaja a pádlovali sme ramenami. Rameno malo ale viac ako 10 kilometrov a naspäť na Dunaj sme sa vrátili až pred západom Slnka. Po viac ako 2 hodinách pádlovania sme sa na Dunaji ocitili len pár kilometrov ďalej. Táborisko sme našli veľmi rýchlo, bolo však zamorené komármi a tak som sa hneď schoval pod moskytiéru. Bol som taký unavený, že som sa zobudil až ráno. Aby sme dobehli vzdialenostný deficit, vyrazili sme skoro ráno. Raňajky aj obed som absolvoval bez vystúpenia z lode. Posledný úsek bol najkrajší. Nekonečný les, veľké pieskové pláže či množstvo ramien. Zákruty na takto širokom Dunaji vyzerajú veľmi exoticky a krajina prestáva byť taká monotónna.

Nevedeli sme, koľko nám ešte ostáva, ale vedeli sme, že dohodnutý čas odvozu určite nestíhame. Museli sme nájsť miesto, kde sa bude dať nielen vystúpiť z vody, ale dostane sa tam aj auto. To sa podarilo až niekde na konci Moháča, našťastie bez pokuty, aj keď polícia nechýbala. Moháč je hraničné mesto. Stretajú sa tu s Maďarskom hneď dve krajiny: Srbsko a Chorvátsko.

Posledný deň pádlovania nám dal poriadne zabrať, okrem predchádzjúcich kilometrov sa na tom podpísal aj vietor, ktorý začal fúkať z juhu. Táto cesta splnila nielen svoj tréningový zmysel, ale aj ten turistický. Krásna krajina, ukážkové počasie, nekonečné možnosti kempovania či Dunaj bez priehrad sú zárukou dobrej pádlovačky.