sken

Vogalonga 2017 – Už ste sa niekedy cítili ako v historickom vojnovom filme?

Kajak som si zamiloval hlavne preto, že sa môžem túlať v prírode. Nikdy by ma nenapadlo využiť ho na prieskum mesta. V Benátkach som bol už ako dieťa. Pamätám si ho ako špinavé mesto s úzkymi uličkami a množstvom holubov.  Už vtedy mi vŕtalo hlavou, prečo tam chodí toľko turistov. Toto špinavé a smradľavé mesto navštevuje pritom najviac turistov v celom Taliansku. Práve vďaka Vogalonge som prišiel nato prečo!



Prieskum mesta pred regattou.

Trasa samotnej regatty má celkovo 30 km. Žlté body zobrazujú nebezpečné miesta s úzkymi kanálmi, kde si treba dávať obzvlášť pozor.

Kemp v dedine Fusina sa nachádzal hneď vedľa obrovskej rafinérie. Už keď sme tam v noci prichádzali bolo cítíť smrad ako keď idete okolo Slovnaftu. Okrem rovnakého zápachu, tam rovnako postávalo aj množstvo prostitútok. K samotným Benátkam sa dalo dostať cez plytkú lagúnu. Bolo to asi 8 km pádlovania.

Už z diaľky bolo vidieť množstvo obrovských výletných lodí. V samotnej lagúne bolo more veľmi kľudné. To sa však náhle zmenilo príchodom do centrálneho kanála. Množstvo lodí robilo naozaj veľké vlny valiace sa zo všetkých strán. My sme boli na veľmi stabilnom dvojkajaku, takže nám vlny nerobili žiadny problém. Väčšinu ľudí však chytala panika. Mne sa podarilo odtrhnúť kormidlo. Našťastie sme boli už skoro na druhej strane kanála. V úzkych uličkách Benátok po ktorých sme sa snažili dostať až do kanála Grande boli až na množstvo lodí, ktorým sme sa museli vyhýbať relatívne kľudné podmienky.

Pádlovanie v kanáli Grande bolo veľmi vzrušujúce. Bolo tu cítiť starobilú atmosféru mesta. Museli sme však dávať pozor na množstvo rýchlych motorových lodí.  Tak ako vidíte Talianov jazdiť na autách, tak presne tak isto jazdia na lodiach.

Miest na jednoduché vystúpenie z kajaku v Benátkach veľa nenájdete. Toto pri rybom trhu bolo úplne preplnené kajakmi. Práve tu bola totiž registácia na regattu. Trhy práve končili a množstvo čajok sa tu bilo o zvyšky. Schodisko po ktorom sme vystupovali boli pokryté vrstvou ich výkalov. Niektorí ľudia si museli pri vystupovaní do toho sadnúť, niektorí sa dokonca prevrátili a vykúpali sa. Od jedného som počul, že to bol naozaj zážitok, keď musel byť v tom smradľavom oblečení celý deň.

Ja som si našťastie len zašpinil ruky. Chcel som si ich umyť v kanály, avšak voda tak zapáchala, že som si to rozmyslel a obetoval som trochu zo zásob pitnej vody. Neskôr som zistil, že po celom meste sú studničky s pitnou vodou, ktoré som často využíval na osvieženie. Pri mori je super, že aj keď môže byť veľmi horúco, tak môžete kedykoľvek skočiť do vody a ochladiť sa. V Benátkach je však tak špinavá voda, že priamo v meste sa ľudia jednoducho nekúpu. V lagúne je navyše veľmi plytká voda a more je veľmi teplé. Teraz malo určite cez 30°C. Kúpali sme sa len raz na odvrátenej strane ostrova Lido (čo v preklade znamené pláž). Teplota a farba vody bola ako v Benátkach. Dúfam, že aspoň zložením to bolo o čosi lepšie.

Do Benátok som pozval kamaráta, ktorý sa živí video produkciou. V minulosti mi povedal, že si chce filmovanie z kajaku niekedy vyskúšať. Keďže mal s kajakom a celkovo s vodou nulové skúsenosti, tak sme si to najprv vyskúšali na Dunaji. „Beta test“ bol fajn, tak sme sa rozhodli, že to skúsime.

Pádlovanie do Benátok bolo fajn. V meste to zostalo iba na mne, tak aby sa kameraman mohol plne venovať filmovaniu. Kilometrov však  pribúdalo, a netrénovaný parťák poobede už nevládal pádlovať vôbec. Cestou späť sa mu navyše pokazil telefón a k fyzickej nepohode sa pridala aj tá psychická. Na vode treba byť vždy kľudný, avšak aj to si treba natrénovať a tak cesta späť bola veľmi vyčerpávajúca. Ťahať dvojkajak väčšinu cesty sám na trase viac ako 25 kilometrov dlhej nie je veľmi príjemné.

Rozhodol som sa, že parťáka na regattu nezoberiem. Čakala nás skoro dva krát tak dlhá trasa a oveľa menej času. Večer som v kempe hľadal niekoho kto sa ku mne pridá do dvojkajaku. Poradilo sa mi niečo ešte lepšie. Vymenil som „double“ za „single“ a neskôr som ešte ďaľšou výmenou získal rýchlejší kajak.

Parťákovi som našiel alternatívny program v podobe prepravenia sa trajektom do Benátok a možnosti filmovať zo zeme.

Vstávali sme skoro ráno, aby sme stihli štart. Cestou na štart som pociťoval nepríjemnú bolesť v ramenách z predchádzajúceho pádlovania. Začínal som pochybovať o tom, že prejdem ďaľších viac ako 30 km, keď mám problém prejsť prvých 5 km.

Na štart sme prišli práve včas. Zostávali dve minúty. Bolo tu viac ako tisíc lodí. Snažil som sa vytiahnuť telefón a spraviť pár fotiek, ale stále som sa neskamarátil s pomerne labilným kajakom vo vlnách centrálneho kanála. Ozvala sa rana z dela, ktorá odštartovala preteky. Masa lodí sa dala do pohybu. Naokolo sa ozývali zvony kostolných veží a bubnovanie z dračích lodí. Nepopísateľná atmosféra. Takto nejako sa museli cítiť v minulosti námorníci pri vojenskom ťažení. Bolesť ramien som úplne odignoroval a vyrazil som vpred. Pádlovať v takejto mase je veľmi náročné, ale množstvo adrenalínu v krvi ma hnalo vpred.

Okruh začal v Benátkach, pokračoval lagúnou k mestám Burano a Murano a späť do Benátok. Pri prvej prestávke som zistil, že ostatní sa už odpojili a skrátili si cestu zo začiatku hneď k ostrovu Murano, kde si boli pozrieť sklárske dielne. Ďaľšiu prestávku som si dal až v cieli v Benátkach. Všade bolo veľa ludí a málo miest na vystúpenie z vody a tak som ešte neobedoval. Od hroznej smrti hľadom ma zachránili organizátori regatty, ktorí hádzali do vody banány. Najskôr som si mysel, že ich niekto stratil. Vylovil som z mora celý strapec. Neskôr som prišiel k lodi z ktorej ich rozhadzovali a ukoristil zopár ďaľších. Ziedol som ich asi kilo a posilnený pokračoval v pretekoch.

Cieľová rovinka viedla úzkym kanálom Grande. Miestami nebolo možné vôbec pádlovať a tak som sa len rukami odrážal od okoloidúcich lodí. Na brehu boli stovky tlieskajúcich ľudí. Cítil som veľké uspokojenie, že už to mám za sebou a konečne si oddýchnem.

Benátky z vody vyzerajú úplne inak. Autenticky. Ľudia tu totiž odpradávna žijú na vode.  Nejazdí sa tu autami, niesu tu žiadne bicykle, nechodí sa tu peši. Všetko je tu úzko späté s vodou. Zrazu to uvidíte. Na chvíľku sa stanete súčasťou mesta a jeho života. Dokážete ho vidieť očami jeho obyvateľov. História Benátok je veľmi mocná, siaha až niekde do polovice 5. storočia. Viac ako 1000 rokov boli samostatatnou nezávyslou republikou. Obsadili značnú časť stredozemia, dobyli i Konštantínopol. Otvorili brány do Orientu.  História Benátok a celej Benátskej republiky je naozaj impozantná. To je dôvod prečo sem chodí toľko turistov. Osud tohoto mesta je však neistý. Budovy chátrajú. Mladý ľudia sa sťahujú za prácou, ktorej je tu nedostatok. Stúpajúca morská hladina však môže byť posledným klinčekom do rakvy tohoto umierajúceho mesta. Množstvo turistov spôsobuje pomalý, ale istý rozpad mesta. Obyvatelia chcú návštevy turistov obmedziť, avšak okrem výroby benátskeho skla, je turizmus ich jediný zdroj príjmov. Aj samotná Vogalonga je vlastne protest proti veľkým motorovým lodiam.

Zostávala mi však ešte cesta z Benátok do Fusiny. Tých pár posledných kilometrov mi však znepríjemňovalo množstvo motorových lodí. Zrejme sa cez deň výhýbali mestu kvôli pretekom a robotu si odložili na poobedie. Neskôr sa spustil silný protivietor, takže som sa rozhodne nenudil. Pridal som do tempa, pretože som si myslel, že všetci na mňa v kempe čakajú. Opak bol pravdou. Aj napriek tomu, že som absolvoval celý okruh som prišiel medzi prvými. Kým prišli ďaľší ľudia stihol som sa pobaliť a dať si sprchu.

Do Benátok sa určite ešte vrátim. Je tam čo objavovať. Vogalonga ponúka jedinečnú šancu stať sa aspoň na malý moment Benátčanom.

Klikni na niektorú z fotiek pre zväčšenie.

Galéria