Posledné dva mesiace sa teploty pohybovali pod bodom mrazu, a tak moje výlety na vodu boli vždy maximálne niekoľko hodín dlhé. Cez zimu trénujem na Malom Dunaji. Robím si kolečko Zálesie, Nová Dedinka a späť. Je to môj obľúbený úsek. Aj počas najväčších mrazov je tu rušno. Divoká príroda nespí ani cez zimu. Práve naopak zver bojuje o holé prežitie.
Akonáhle však teplota vystúpila nad nulu rozhodol som sa preskúmať rieku nižšie po prúde. Dohodli sme sa, že splavíme úsek Malého Dunaja z Jelky až po sútok s Váhom v Kolárove. 80 kilometrovú trasu sme si rozdelili na dva dni zhruba na polovicu.
Prvý deň sme odštartovali pri vodnom mlyne v Jelke asi 8.30 ráno.
Vodný mlyn v Jelke
Na Dunaji a priľahlých tokoch vrcholí epidémia vtáčej chrípky H5N8. Je to mimoriadne smrtciaci kmeň. Na rozdiel od mutácie H5N1 nebol ešte zaznamenaný prenos na človeka. Úmrtnosť vtáctva je takmer 100%. Hynú do 48 hodín od nakazenia na zlyhanie viacerých orgánov. Brehy sú lemované mŕtvym vtáctvom. Len labutí sme napočítali viac ako 20. Uhynuté kormorány sú zachytené asi na každom padnutom strome. Niekedy aj v skupinách. Tuhá zima a nedostatok potravy vtákom znížila imunitu. Veľa z nich chrípke podľahlo.
Labuť
Celý deň je veľmi oblačno. Občas však vykukne Slnko a my si môžeme vychutnávať čarovné scenérie.
Slnko medzi oblakmi
Na celom toku Malého Dunaja je možné stretnúť nutrie. Túto som sledoval až k brehu. Sedela hneď vedľa mňa a čistila si kožuch.
Nutria
Brehy Malého Dunaja sú miestami lemované luxusnými domami, či vilami. Každý má aj svoje vlatné mólo. Vodákov však radi nemajú. Majiteľka domu nás poprosila, aby sme jej pomohli uvoľniť mŕtvu labuť. Prezradila, že oceľové hroty sú určené na prepichovanie člnov. Pozýva nás na kávu. Nemáme čas. Možno na budúce.
Oceľové hroty
Niektoré domčeky boli naozaj pekné. Samozrejme s bazénom.
Domček
Miestami sa úplne vyjasní. I keď teplota neprekročí 5°C, slniečko príjemne hreje. Chviľu sa necháme len tak unášať a pozorujeme niekoľko tesárov čiernych. Je to náš najväčší ďateľ. Okrem iného veľmi pekne spieva.
Slnečné počasie
Prichádzame k vodnému mlynu v Tomášikove. Je v pôvodnom stave. Funguje od roku 1895. Dnes už len ako prevádzkyshopná ukážka mlynárskeho remesla. Žial reštaurácia pri mlyne je cez zimu zatvorená a my musíme siahnuť na naše zásoby.
Vodný mlyv v Tomášikove
Sútok Malého Dunaja a Čiernej vody vyzerá vďaka priehrade ako jazero. Vystupujeme na ľavom brehu len pár metrov od priehrady. Pred prenesením lodí ešte preskúmame malú vodnú elektráreň.
Sútok Malého Dunaja a Čiernej vody
Na pravej strane rieky sa nachádza neznáme rameno. Nebolo jasne rozoznateľné, či je to prítok, alebo len nejaký kanál. Voda tu však bola veľmi čistá. Rozhodol som sa ísť na prieskum. Po pár sto metroch som sa otočil. Boli tam popadané stromy. Je február a mne sa nechce riskovať, že sa vykúpem. Podľa mapy je to niekoľko kilometrov dlhé slepé rameno. Nie je mi však jasné prečo tam bola taká čistá voda. Akoby ani nebola z Malého Dunaja. Nabudúce sa možno vrátim a preskúmam to.
Neznáme rameno” width=”2000” height=”2667” /> Neznáme rameno[/caption]
Vodný mlyn v Jahodnej. Na Malom Dunaji už posledný. Je na predaj.
Vodný mlyn v Jahodnej
Pred pár rokmi dostal majiteľ reštaurácie na brehu len pár desiatok metrov vzdialeného malé kozy ako narodeninový dar. Kozám sa tu darí. Tak túto tradíciu opakuje každý rok. Žijú tam úplne voľne. Živia sa miestnou vegetáciou a cez zimu sú dokrmované senom, ktoré tam treba voziť loďou.
Kozy na ostrove
Miesto vylodenia po prvom dni. Priamo pred penziónom v ktorom sme prespali.
Kotvisko Alba Regia
Okrem majiteľky, vypaseného psa a mačky bol penzión prázdny. Boli sme jediný hostia. Z uteráku sa dvihol kúdel prachu. Bol som špinavší ako pred sprchovaním. Našťastie mám vlastný. Už pár mesiacov tu asi nikto nebol.
Vypasený kocúr
Kuchyňa cez zimu nefunguje a tak dojedám svoje posledné zásoby. Našťastie mám parťáka, ktorý doniesol výborné lokše. Väčšinu z nich som mu zjedol ja. Mal si ich lepšie strážiť.
Na vodu sa nám podarí dostať opäť 8.30. Dnes je veľmi chladno. Pre hustú hmlu vidíme len pár metrov. Nebude to iné po zvyšok dňa. Neskôr poobede dokonca mrzne.
Hmla
Kormorán nám daroval tohoto krásneho jalca. Asi nevedel, že sme len nedávno raňajkovali.
Darček od kormorána
Les pozdĺž rieky vyzeral v hmle celkom strašidelne. Postupne sme zvyšovali tempo, aby sme sa zahriali.
Strašidelný les
Táto čajka nezomrela na vtáčiu chrípku. Mala prestrelenú hlavu.
Zastrelená čajka
Uhynutých zvierat sme bohužial stretli viac. Tento chudák sa zrejme utopil, keď sa brodil cez bahno v ktorom uviazol.
Utopený jeleň
Osadu pri vode strážia štekajúce psy. Prenasledujú nás pozdĺž brehu ešte dlho.
Strážcovia
Z času na čas bolo vidieť pásy stromov, ktoré mali časť kmeňa sfarbený do červena.
Červené stromy
Klátovské rameno bolo stále zamrznuté.
Ústie Klátovského ramena
Poslednú hodinu už cítim, že ma začínajú bolieť ramená. Je mi trochu zima. Za zákrutou sa objaví Kolárovský most. Už sme takmer v cieli. Už len zopár kilometrov.
Most cez Malý Dunaj v Kolárove
Po chvíľke prídeme k sútoku Malého Dunaja a Váhu. Váh je tu omnoho širsí a pomalší ako ho poznám z jeho horných úsekov. Váh tu má charakter nížínnej rieky. Tu je jeho oficiálny koniec. Od tohoto miesta sa nazýva Vážsky Dunaj. Do Dunaja sa vlieva až v Komárne vzdialenom ešte asi 30 km. Sú tu pieskové brehy a kamenné dno, čo je príjemná zmena oproti bahnitému Malému Dunaju.
Sútok Malého Dunaja a Váhu
Pred mostom cez Váh končíme našu dvojdňovú plavbu. Zátoka bola ešte pred pár rokmi ústím Malého Dunaja. Pre časté povodne však bolo vyhĺbené nové koryto o pár kilometrov vyššie. To pôvodné sa stalo jazerom.
Most cez Váh v Kolárove
Konečne príjemné vystupovanie. Podľa rybárov tu bol ešte ráno ľad. Zvyšok zátoky je stále zamrznutý.
Koniec
Na odvoz čakáme skoro tri hodiny. Teplota sa blíži k nule. Je nám hrozná zima. Rozhodnem sa, že sa idem prejsť. Neďaleko je plávajúci mlyn a najdlhší krytý drevenný most v strednej Európe. Po prehradení sa už mlyn samozrejme netočí. Vo vnútri je múzeum. Na ostrove je krčma.
Vodný mlyn v Kolárove
Pohľad na mŕtve rameno z drevenného mosta. Nedávno bol zamrznutý dolný tok Malého Dunaja a aj Váh. Cez Váh bolo možné peši prejsť na druhú stranu.
Mŕtve rameno
Drevený most
Drevený most
Slnko už skoro zapadlo. Stále čakáme na odvoz.
Západ Slnka nad Kolárovom
Večer bola znova hustá hmla. Bolo vidieť len na pár metrov, a tak sme išli viac ako 100 kilometrov dlhú trasu domov rýchlosťou asi 30 km/h. Prišli sme až v noci. Náročná výprava však stála za to. Na jar sa síce už veľmi teším, no dúfam, že sa cez zimu ešte niekam pozriem.