Môj posledný neprepádlovaný úsek druhej najdlhšej rieky v Európe bol zároveň najdlhším, najťažším, najzaujímavejším, či plným protikladov. Pádloval som z bulharského mesta Vidin do rumunského mesta Tulcea. Celý trip trval 24 dní. Okrem týchto dvoch krajín som sa chvíľu plavil cez Ukrajinu či Moldavsko. Na Bulharskom úseku Dunaja som videl tie najkrajšie pláže v živote.
Mnoho ľudí sa sťažuje, že moje blogy sú nekonečne dlhé. Zažil som toho naozaj veľa a tento by bol asi určite najdlhší. Tak som sa rozhodol, že tento bude len akýmsi zhrnutím. Priebežne som písal na FB alebo Instagram.
Na ceste som zažil najviac extrémov počasia. Začal by som tým, že za skoro mesiac ani raz nepršalo. Celý čas som spal len pod moskytiérou. Počas prvého týždňa bolo však neznesiteľne horúco. Teplota v tieni miestami prekračovala 40°C. Ja som však nepádloval v tieni. Na slnku teplomer ukazoval aj 60°C. Veľmi často som sa preto kúpal a dával som veľký pozor na prísun tekutín.
Potom celé dva dni fúkal zadný vietor. Je super plaviť sa rýchlosťou cez 20 km/h prakticky bez námahy. Potom však Dunaj zmenil smer a až do samého konca som bojoval so silným protivetrom. Niekedy to bolo na hranici upádlovateľnosti. Tento pre túto oblasť typický vietor fúka od rána do večera. Najsilnejší býva od obeda do neskorého poobedia. Tu nie je otázka, či bude fúkať, ale ako silno bude fúkať.
Zažil som tak aj pár najkrajších pádlerských momentov. Napríklad, keď sa ti vlny prelievajú cez hlavu, fučí taký vetrisko, že je aj vo vzduchu a priamo cez lebečné kosti počúvaš obľúbenú hudbu. Si celý mokrý, ale voda má skoro 30°C, takže je to veľmi príjemné. To všetko na veľmi dobre ovládateľnom kajaku. Nezabudnuteľný pocit.
Podcenil som však nízke nočné teploty. Niekoľko nocí bola taká zima, že som sa moc nevyspal. Mal som so sebou len ľahký letný spacák.
Príroda tu bola naozaj neskutočne bohatá. Všade naokolo bolo plno života. Ráno som sa budil na bzučanie včiel v tráve. Večer som zasa zaspával s pískaním komárov, či bzukotom rôzneho rojaceho sa hmyzu. Niekedy bolo vonku toľko komárov, že sa nedalo bezpečne chodiť po vonku. Štípali aj cez deň, a niekedy aj vo vetre.
Toľko vodných vtákov čo tu som videl len v delte Dunaja. Na začiatku sa pelikány ukazovali len sporadicky. Neskôr som denne stretával obrovské kŕdle. Biele a čierne bociany. Zaujímavý pohľad je aj na formáciu kormoránov, či niekoľko kilometrový ostrov plný volaviek. Čajky niekedy pokrývali celú oblohu.
Pestrý je tu aj život pod vodou. Pláže sú posiate tisíckami lastúrnikov, niektoré z nich mám spojené s morským pobrežím nie riekou. Voda tu bola veľmi čistá. Miestami som len dlho pozoroval húfy rýb pod hladinou. Stretol som veľa rybárov. Niektorí lovia klasicky na udice, ktorých majú niekedy desiatky. Veľmi rozšírený je tu lov do sietí. Chytajú do nich najmä biele ryby. Jedia sa tu aj úplne malé rybičky, ktoré domáci vyprážajú v oleji.
Vidieť tu nekonečné množstvo žiab. Sú úplne všade. Na pláži, v lese. V noci mi behali rosničky po moskytiére. Ráno som nachádzal žaby či hady pod plachtou, ktorú som si dával pod sieťku. Hadom sa tu tiež darí. Občas mi nejaký vylezie do kajaku priamo z Dunaja.
Ako negatívum vnímam množstvo túlavých psov. Aj v Bulharsku či Rumunsku sa to nimi doslova hemžilo. V Bulharsku boli aspoň označení. Odchytávajú ich a dostávajú aspoň základnú vakcináciu. Vidíte to podľa plechových štítkov na ušiach. Nie sú agresívni, práve naopak. Ľudia sa s nimi hrávajú ako so svojimi. Problém je, že ich nikto nekŕmi, a tak sa živia nielen odpadkami, ale lovia aj všetko, na čo si trúfnu. Nevidel som tu takmer žiadnu zver. Srny, jelene, zajace, diviaky, nič. Ráno a večer býva normálne Dunaj plný zveri, ktorá sa sem chodí napiť.
v20190817_171023.jpg)
Vidieť tu však stáda koní, kráv, oviec a kôz. Niekedy s pastierom, inokedy len tak na divoko. Najviac mi vadili kravy. Pravidelne sa mi stávalo, že som sa kúpal a s dupotom dobehlo stádo kráv a išli za mnou do vody. Keď boli moc blízko, nebolo to vôbec príjemné. Vôbec sa ma nebáli, smrdeli a nechcelo sa mi čakať, kým inak čistá voda zožltne.
Dunaj bol veľmi čistý až po Silistru. Neskôr sa začal doposiaľ široký Dunaj rozlievať do siete kanálov. Skoro všade bolo blato. Veľmi často som narazil na pekne vyzerajúcu pieskovú pláž, ktorá ťa, ale mohla zožrať. Tekutý piesok vyzeral nevinne, avšak párkrát som do neho zapadol až po pás. Vytiahnuť sa dá ľahko, pokiaľ dočiahneš kajak, o ktorý sa dvihneš. Potom som si dával pozor a pokladal na zem najprv pádlo, na ktoré sa dalo v prípade potreby stúpiť.
Čím bližšie k moru, tým viacej plastových fliaš. Predtým som občas nejakú zazrel vo vode. Inak bolo všade veľmi čisto. Dunaj tu celkovo nie je veľmi osídlený. Rieka sa tu rozlieva doširoka, a tak sú dediny ďaleko od vody. V Rumunsku boli však všade smeti. Dediny, kde boli skoro všade cigáni, vyzerali ako smetiská.
Túto plavbu som uskutočnil pod záštitou najdlhšej a najstaršej regaty na svete TID (Tour International Danubien). Malo to veľa výhod, ale aj veľa nevýhod. O tom, ale niekedy nabudúce. Rád by som si to s organizátormi celé prešiel a pokúsil sa pomôcť nájsť riešenie. Verím, že to môže vyzerať oveľa atraktívnejšie. Dunaj má čo ponúknuť a TID môže býť tou najlepšou cestou k nemu!
Na začiatku som sa bál, že bulharsko-rumunský Dunaj bude široký či nudný. Bulharský úsek je však asi najkrajší vôbec. Veľmi riedko obývaný, plný života, s prekrásnymi plážami, či zaujímavými útesmi - pozostatkami dávneho mora. Bulharsko si určite v budúcnosti rád zopakujem od Vidinu až do Silistri.
Mapa 1: Vidin - Tutrakan (Bulharsko)
Mapa 2: Tutrakan, Bulharsko - Tulcea, Rumunsko
Video