Outdoor dobrodrúžstva na morskom kajaku. Objavovanie divokej prírody. Hľadanie miest, kde sa sny môžu stať skutočnosťou.
Minule som písal o tom, že môj prvý pokus dostať sa na Filipíny bol neúspešný. Skončil mojím vyhostením, zákazom vstupu a skrátením expedície o 3 týždne na polovicu. To žiaľ nebolo všetko.
Od poslednej poriadnej kajakovej expedície ubehli presne 2 roky. Tak dlho trvalo, kým sa mi podarilo dať dokopy partu správne naladených ľudí, ktorí sa neboja túlať po odľahlých kútoch Zeme. Práve naopak to pre pocit toho, že naozaj žijú, jednoducho potrebujú.
Dlho som sa pohrával s myšlienkou robenia expedícií na odľahlé miesta Zeme prostredníctvom skladacích kajakov. Túto myšlienku som začal zhmotňovať viac ako pred rokom. V prvom rade som vyskúšal niekoľko druhov skladačiek.
Môj posledný neprepádlovaný úsek druhej najdlhšej rieky v Európe bol zároveň najdlhším, najťažším, najzaujímavejším, či plným protikladov. Pádloval som z bulharského mesta Vidin do rumunského mesta Tulcea.
Tento úsek Dunaja som si chcel nechať ako posledný. Prirodzená Chorvátsko-Srbská hranica má asi 200 kilometrov. Zdolanie tohoto relatívne krátkeho úseku je však vzhľadom na vzdialenosti logisticky veľmi náročné.
Vždy som chcel mať psa, ktorý by ma sprevádzal mojimi potulkami prírodou. Stále som bol však pracovne veľmi vyťažený a voľné chvíle som trávil na vode. Svoj workoholizmus som síce radikálne obmedzil a viac sa sústredil na zveľaďovanie svojho zdravia a kondície. Samozrejme opäť na vode.